Zvuk zvonu v Bojné zřejmě poslouchal i kníže Pribina či Svatopluk
Kresťanstvo a písmo bolo na území Slovenska už pred príchodom vierozvestcov Cyrila a Metoda. Toto zistenie potvrdil objav pozlátených plakiet zo začiatku 9. storočia pri obci Bojná v okrese Topoľčany. Plakety sú najstarším dôkazom písma a šírenia kresťanstva na území dnešného Slovenska. Podľa archeológov pôsobili v Bojnej pravdepodobne misionári zo severotalianskej provincie Aquilea, a to ešte pred príchodom solúnskych bratov.
Nálezisko v Bojnej má okolo 11 hektárov. Archeológovia v lokalite doteraz našli viac ako 3-tisíc predmetov, čo svedčí o mimoriadnom význame tohto miesta v minulosti.
„V Bojnej bola objavená celá sústava opevní, sídlisk a najnovšie aj mohýl z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, čiže rádovo z 8., 9., 10. storočia nášho letopočtu,“ hovorí vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Medzi najcennejšie nálezy z Bojnej patrí šesť pozlátených plakiet z prenosného oltára, ktoré vedci datujú medzi roky 780 až 820 nášho letopočtu.
„Plakety sú vyrobené z tenkého medeného plechu. Z tej averznej strany sú pozlátené. A tepaním sú vyobrazené okrídlené postavy – anjeli. Odborníci sa domnievajú, že zrejme tvorcovia plakiet vychádzali zo zjavenia sv. Jána o siedmych anjeloch, že by tých plakiet malo byť sedem. Zrejme v časoch Slovanov hrozilo nebezpečenstvo, Slovania tieto plakety z oltára sňali a zakopali ich mimo hradiska do zeme.“
Tvrdí sprievodkyňa Archeologického múzea Veľkej Moravy v Bojnej Renáta Kramárová. Štyri plakety sú kruhové, dve majú tvar dvojramenného kríža.
„Čo je najvzácnejšie na týchto plaketách, že sa našlo písmo v latinke. Toto je vlastne prvý dôkaz použitia písma u stredovekých Slovanov,“ poznamenala Kramárová.
Najväčším snom archeológov je nájsť v Bojnej prvý kostol na území Slovenska. Vychádzajú z predpokladu, že kde je misia, tam je aj kostol. Riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Matej Ruttkay povedal:
„K tým najväčším dokladom rozmachu kresťanstva patrí naozaj budovanie kostolov, alebo sakrálnych stavieb, ktoré na celom území Veľkej Moravy je doložené síce aj pred príchodom Cyrila a Metoda, ale kulminuje práve v tej druhej polovici 9. storočia, teda práve pravdepodobne pod vplyvom úplného udomácnenia sa kresťanstva v našom prostredí.“
V Bojnej boli tri hradiská, ktoré zanikli okolo roku 900 násilnou cestou. Ich zánik mohol súvisieť aj s represiami voči novej viere. To by mohli dokazovať dva nájdené rozbité zvony, čo odzrkadľuje, že nie každému sa pozdávalo nové náboženstvo, ktoré sa začalo šíriť v strednej Európe. Tretí zvon sa zachoval celý. Dodnes vydáva zvuk, ktorý snáď počúval aj Pribina či Svätopluk.
„Je to prvý kresťanský zvon na Slovensku, starší u nás neexistuje. Dva podobné zvony sa našli v Taliansku, tie sú uložené vo Vatikánskych múzeách. Dá sa povedať, že je tretí v Európe. Tento náš zvon je odliaty z bronzu a vedľa zvona sa našlo aj železné srdce, ktoré váži 200 gramov,“ skonštatovala sprievodkyňa Archeologického múzea Veľkej Moravy v Bojnej Renáta Kramárová.
