Zločin a trest
Aj keď rozhodnutie mníchovského súdu bude známe až o niekoľko týždňov, už na samotnom začiatku tohto procesu možno konštatovať, že bude rozhodne veľmi zaujímavé. A zďaleka nie iba preto, že spravodlivosť má zasiahnuť Ladislava Nižňanského po 60. rokoch od skutkov, z ktorých je obvinený. Ale aj preto, lebo vo veci Ladislav Nižňanský bude súd rozhodovať už po tretí raz - dva predchádzajúce verdikty na Slovensku boli pritom diametrálne odlišné.
Prvý, z roku 1946 Nižňanského z obvinení z vojenských zločinov oslobodil, druhý, z roku 1962 ho uznal vinným a bol odsúdený na trest smrti.
Dnes už 87 ročný Ladislav Nižňanský sa narodil v okrese Čadca. Vyštudoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave a v roku 1938 dosiahol hodnosť poručíka. Počas Slovenského štátu slúžil ako dôstojník delostrelectva na východnom fronte proti Rusom, koncom augusta 1944 sa zapojil do Slovenského národného povstania. Po jeho potlačení Nemci Nižňanského zajali a ako dôstojník dostal na výber - buď odchod do koncentračného tábora alebo slúžiť v protipartizánskej jednotke.
Nižňanský sa dal do služieb špeciálnej jednotky, v ktorej velil slovenskému oddielu. S jeho činnosťou sú spájané hlavne štyri akcie na Slovensku, v ktorých Nižňanský priamo velil oddielu trestnej jednotky Edelweiss - prepad americkej misie Úradu strategických služieb pri Polomke, počas ktorého bolo zajatých 15 členov misie, neskôr popravených v koncentračnom tábore Mathausen.
Mimochodom, za túto akciu dostal Nižňanský osobné poďakovanie od Henricha Himmlera. Ďalej vyvraždenie a vypálenie obcí Ostrý Grúň a Kľak, kde prišlo o život 146 ľudí, vrátane malých detí. A napokon vo februári 1945 mal Nižňanský zase nariadiť popravu 18 židovských civilistov, ktorí sa ukrývali pri obci Kšinná. Tieto akcie pod vedením Nižňanského boli uskutočnené v rozpätí dvoch mesiacov na prelome rokov 1944 - 1945.
Podľa archívnych a dostupných materiálov, bolo pri akcii v Ostrom Grúni a Kľaku zavraždených spolu 146 ľudí, medzi nimi 70 žien a 51 detí. Deväť ľudí masakre prežilo, z týchto deviatich však dnes žijú iba traja - dve ženy a muž. Práve oni majú byť kľúčovými svedkami v procese proti Nižňanskom. "Prosil som Nižňanského, aby ma so súrodencami pustil domov, o chvíľu sa však začala streľba. Spadol som a na mňa začali padať ďalší", povedal František Debnár, jeden z tých čo masaker v Ostrom Grúni prežili.
Príbeh Ladislava Nižňanského po skončení druhej svetovej vojny už bol súčasťou príbehu tzv. studenej vojny. Podľa dostupných prameňov bol dvojnásobným tajným agentom - naverbovaný sovietskou NKVD začal pracovať pre československú Štátnu bezpečnosť, ktorá mu umožnila odísť do Rakúska, kde začal spolupracovať so CIC, predchodkyňou CIA. Neskôr pracoval v mníchovskej centrále Rádia Slobodná Európa, financovaného americkým Kongresom. Tu ho v roku 1962 zastihla aj správa o jeho odsúdení na trest smrti, ktorú však ľudia z jeho okolia považovali zväčša za súčasť komunistického súdnictva, režimu a propagandy. Napokon, v Rádiu Slobodná Európa mohli byť z pochopiteľných dôvodov zamestnaní iba preverení ľudia - nie každý, kto mal záujem aj mohol v ňom pracovať.
Proces s Ladislavom Nižňanským nebude až taký jednoduchý, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Nielen z hľadiska času, keďže od zločinov, z ktorých je obvinený už uplynulo viac ako 60 rokov. Proces naberá už aj istý politický podtón, keď napríklad jedna z obetí masakry v Ostrom Grúni tvrdí, že podľa nemeckých vyšetrovateľov, ktorí ju vypočúvali ide o to, aby bolo preukázané, že na masakrách a vypaľovaní obcí na Slovensku počas druhej svetovej vojny majú veľký podiel aj Slováci. Inými slovami ide o to, aby aj Slovák bol uznaný vojnovým zločincom. Aj známy slovenský historik Ivan Kamenec hovorí o určitom alibizme nemeckých justičných orgánov, ktoré podľa neho o týchto zločinoch vedeli dlho a napriek tomu nekonali, pričom Nižňanský dostal v roku 1996 nemecké občianstvo.
Mníchovský súd má v podstate iba dve možnosti - buď Nižňanského spod viny oslobodí, čím však prelomí rozsudok slovenského súdu, ktorý Nižňanského odsúdil. Alebo ho uzná vinným, čím rozhodnutie slovenského komunistického súdu potvrdí. Samozrejmé je, že už nemôže byť odsúdený na trest smrti. A práve preto, že spravodlivosť má byť slepá, ale nie hluchá za každých okolností, bude rozhodnutie mníchovského súdu naozaj veľmi zaujímavé.
