Ústav paměti národa v Bratislavě má nového ředitele
Slovenská verejnosť dlho očakávala meno nového šéfa Ústavu pamäti národa, na ktorom by sa v parlamente zhodli predstavitelia vládnej strany i opozičných strán. Stal sa ním PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD., ktorý v inštitúcii pôsobí 9 rokov ako dokumentarista a režisér. Je členom Konfederácie politických väzňov i Rady konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru. V období komunizmu pôsobil v štruktúrach tajnej cirkvi. Pochádza z rodiny, ktorá zažila perzekúcie bývalého režimu. Za jeho devízu označujú niektorí aj nekonfliktnosť.
Ondrej Krajňák pochádza z mnohodetnej rodiny: má súrodencov kňazov i rehoľníkov. Netají, že práve veriace katolícke prostredie formovalo jeho pohľad na život.
„Môj otec v r. 1965 prehovoril na pohrebe pána biskupa Vojtaššáka, kde vlastne mal takú jeho obrannú reč, alebo obrannú reč voči prenasledovaniu Cirkvi, zato bol zatvorený. Ja sám som sa potom aj neskôr zapájal či už do protikomunistického odboja, Cirkvi, kde sme robili jeden samizdatový časopis - Svetlo – medzi saleziánmi, organizovali sme púte. Mne sa už v tom čase podarilo získať aj takú kameru – filmovú a doteraz to využívam ako veľmi vzácny archív.“
Ústav pamäti národa mapuje obdobie fašizmu i komunizmu. Sprístupňuje dokumenty prenasledovaným, aj verejnosti a podáva aj podnety na prokuratúru. Založil ho Ján Langoš, ktorý v roku 2006 tragicky zahynul. Hosť pri mikrofóne rád spomína na spoluprácu s ním.
„Mal hlbokú vieru, tu zostal po ňom jeden veľmi vzácny obraz – ikona svätého Juraja, ako bojuje s drakom. Aj ústav má vo svojom logu symbol Juraja s drakom – boj dobra a zla. A ja som si tento obraz vyvesil teraz už aj do svojej kancelárie, pretože boj dobra a zla neustále pokračuje.“
Ústav je permanentne pod drobnohľadom verejnosti, médií i politikov. Ondrej Krajňák chce posilniť jeho identitu a činnosť, aby bol svedomím národa.
„Proces vyrovnávania sa s obdobím neslobody je dlhodobý proces. Čo sa týka politických tlakov, tomu treba len odolávať čistým svedomím, že naozaj sme tu pre všetkých – aby sme tú pravdu odhaľovali takú, aká je. Ja verím, že práve tá viera mi môže pomáhať k tomu, aby som sa ja odosobnil od nejakých vlastných záujmov.“
A načo z doterajšej činnosti inštitúcie sú jeho pracovníci najviac hrdí?
„Na vybudovanie audiovizuálneho archívu Ústavu pamäti národa. V roku 2004 som prvýkrát predstavil túto víziu Jánovi Langošovi a odvtedy sme nakrútili vyše 400 svedeckých výpovedí.“
Opýtali sme sa aj na najbližšie aktivity ústavu:
„Pripravuje novú štruktúru, pripravuje nové stanovy. Teraz sme práve mali 25. Výročie Sviečkovej manifestácie, takže sme dokončili výstavu, diskusie, okrúhle stoly. Naši historici pracujú na niektorých témach, venujú sa výskumu, bádaniu, bádateľským aktivitám.“
Počas nedávnej návštevy Prahy otvoril Ondrej Krajňák aj novú spoluprácu:
„Tesne po zvolení do úradu som bol pozvaný do Prahy svojím českým kolegom, s ním som sa aj stretol, s pánom Danielom Hermanom, riaditeľom českého ústavu. Tam sme si veľmi intenzívne našli spoluprácu. Povedali sme si, že hneď prvým krokom by mohlo byť, že si budeme vymieňať naše výstavy: na Slovensku máme veľmi zaujímavú výstavu o Štátnej bezpečnosti, oni zas majú pripravenú výstavu o prenasledovaní Cirkvi.“
